domov       kontakt       sitemap
Slovenská správa nehnuteľností:
  • správa bytových domov
  • administratívnych priestorov
  • spoločenstvá vlastníkov bytov
 
Spotreba tepla v byte
Aké množstvo tepla spotrebuje v priemere jedna domácnosť?

V klimatických podmienkach Bratislavy je priemerná potreba tepla pre vykurovanie v rozsahu do cca 0,6 GJ na 1 m2 vykurovanej plochy za rok (v zateplených domoch môže byť táto potreba znížená až na hodnotu 0,3 GJ /m2). Z toho vyplýva, že bežný 3 - izbový byt o ploche, napr. 74 m2 v nezateplenom dome spotrebuje za rok na vykurovanie množstvo tepla až do 44 GJ. Konečné množstvo, ktoré vlastník zaplatí, závisí od:
  • vývoja počasia počas roka,
  • tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií domu (steny, strecha, podlahy nad suterénom, okná, dvere),
  • požadovaných vnútorných teplôt a
  • zvoleného režimu vykurovania - nastavovanie termostatických ventilov počas dňa a regulácia spotreby teplonosného média (teplej vody) v radiátoroch.
Veľkosť spotreby TÚV celkom závisí od konečného spotrebiteľa. Táto hodnota je od 4 m3 až do 50 m3 na osobu, bežná spotreba je cca 15 m3 na osobu za rok. Na prípravu dodanej TÚV je potrebné množstvo tepla cca 0,4 GJ/m3. Z toho vyplýva, že spotreba tepla na TÚV pre 1 osobu za rok je asi 6 GJ. Náklady na 1 m3 TÚV dosahujú v priemere cca do 600 Sk v závislosti od dodávateľa TÚV.
 
Ako ušetriť na teple a TÚV
Aké množstvo tepla spotrebuje v priemere jedna domácnosť?

V klimatických podmienkach Bratislavy je priemerná potreba tepla pre vykurovanie v rozsahu do cca 0,6 GJ na 1 m2 vykurovanej plochy za rok (v zateplených domoch môže byť táto potreba znížená až na hodnotu 0,3 GJ /m2). Z toho vyplýva, že bežný 3 - izbový byt o ploche, napr. 74 m2 v nezateplenom dome spotrebuje za rok na vykurovanie množstvo tepla až do 44 GJ. Konečné množstvo, ktoré vlastník zaplatí, závisí od:
  • vývoja počasia počas roka,
  • tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií domu (steny, strecha, podlahy nad suterénom, okná, dvere),
  • požadovaných vnútorných teplôt a
  • zvoleného režimu vykurovania - nastavovanie termostatických ventilov počas dňa a regulácia spotreby teplonosného média (teplej vody) v radiátoroch.
Veľkosť spotreby TÚV celkom závisí od konečného spotrebiteľa. Táto hodnota je od 4 m3 až do 50 m3 na osobu, bežná spotreba je cca 15 m3 na osobu za rok. Na prípravu dodanej TÚV je potrebné množstvo tepla cca 0,4 GJ/m3. Z toho vyplýva, že spotreba tepla na TÚV pre 1 osobu za rok je asi 6 GJ. Náklady na 1 m3 TÚV dosahujú v priemere cca do 600 Sk v závislosti od dodávateľa TÚV.

Ako môže spotrebiteľ ušetriť na nákladoch na teplo a teplú vodu?

Priemerná cena tepla v roku 2006 dodávaného zo sústavy spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s., je na päte domu cca 620,50 Sk/ GJ s DPH. V oblastiach spotreby tepla UK a TUV sa často plytvá. Sú tu možné značné úspory tepla pri neznížení požadovaného štandardu. Výpočtová vnútorná teplota vykurovaných obytných miestností je podľa normy 20 °C. Zo zdravotného hľadiska je optimálna teplota v obývacích priestoroch 22 °C. Je vhodné si uvedomiť, že zníženie teploty v byte o 1 °C znamená úsporu cca 5 %. To znamená, že znížením vnútornej teploty, napr. z 23 °C na 20 °C sa ušetrí v byte, resp. v dome počas daného obdobia až 15 % nákladov na vykurovanie. Netreba sa babušiť do kožuchov a tráviť čas v dekách, ale ani netreba byť trvalo v byte len v trenírkach či ľahkých šatôčkach. Počas prítomnosti v byte je možné pustiť maximálnu teplotu, ale úspory dosahovať aj regulovaním teploty počas neprítomnosti v byte.

Vypnúť radiátory?

Nie. Pri odchode z bytu na dlhší čas, napr. do zamestnania je možné nastavením nižších hodnôt na termostatických hlaviciach (nastaviť napr. na znak mesiačika), na niekoľko hodín utlmiť výkon radiátorov a dočasne tým znížiť vnútorné teploty asi o 4 - 5 °C. Pri útlme vykurovania, počas neprítomnosti osôb v byte, postačujú vnútorné teploty 16 °C. Pri príchode do bytu a otvorení ventilov do pôvodnej polohy sa vnútorná teplota rýchlo ustáli na požadovanej teplote. Tu sa prejaví úspora až 25 % počas trvania tlmeného vykurovania. Úplné zatváranie radiátorových ventilov je vyslovene škodlivé. Podchladzovaním priestoru trpia stavebné konštrukcie, nábeh vykurovania na požadovanú teplotu trvá dlhší čas, vyžiada si vyššiu spotrebu tepla na vyrovnanie vplyvu chladných stien.

Ako je to s vetraním?

Spotreba tepla na vykurovanie stúpa aj dlhodobým vetraním bytu, pri ktorom dochádza k nadmernému vychladzovaniu miestností a stien. Vetrať je vhodné krátkodobo a intenzívne, aby sa dostatočne vymenil vzduch, ale aby nenastalo nadmerné vychladenie. Je potrebné dbať na to, aby infiltrácia (prívod čerstvého vzduchu netesnosťami okien) miestností nebola nadmerná. Studený vzduch vstupujúci škárami nekvalitných okien a dverí spôsobuje vyššiu spotrebu tepla pre dosiahnutie tepelnej pohody. Je vhodné okná utesniť (hygienické minimum prívodu čerstvého vzduchu však musí zostať zachované), prípadne vymeniť za omnoho kvalitnejšie moderné. Kvalitné plastové a drevené okná majú nielen nižší koeficient prievzdušnosti, ale aj vyšší tepelný odpor, t. j. zabezpečia nižšie tepelné straty bytu. Vchodové dvere do bytu je zvlášť vhodné utesniť proti nadmernému prúdeniu vzduchu, často až prievanu. V zimnom období je výhodné inštalovať ku vchodovým dverám záves (podobne, ako to býva napr. pri vstupoch do predajní).

Je vhodné zakrývať radiátory dlhými závesmi a záclonami?

Vykurovacie telesá, radiátory, nie je vhodné zakrývať záclonami alebo závesmi siahajúcimi až k podlahe. Takéto textílie bránia odovzdávaniu tepla z radiátora do priestoru sálaním i prúdením. Značné množstvo tepla sa v takom prípade odovzdáva z priestoru medzi záclonami a oknami priamo do vonkajšieho priestoru. Najvhodnejšia je dĺžka záclon len po parapetnú dosku, resp. asi 5 cm nad radiátor tak, aby chladný vzduch od okenných skiel a netesností klesal priamo k radiátoru a po ohriatí prúdil do miestnosti popred záclony. Lepšie využitie výkonu vykurovacieho telesa sa dá dosiahnuť i osadením izolačnej vrstvy na stenu pod okno za teleso (napr. korok, polystyrén a pod.), s prípadnou reflexnou vrstvou hliníkovou fóliou.

Ako by sa malo brániť únikom tepla na chodbách domu?

Vchodové dvere domu a dvere od výťahov na jednotlivých podlažiach je nutné sústavne zatvárať, aby nedochádzalo k nadmernému prúdeniu chladného vzduchu, podchladzovaniu chodieb a tým i bytov od týchto chodieb.

Ako šetriť teplou vodou?

Pre úspory sú nutnosťou tesné, nekvapkajúce vodovodné kohútiky najlepšie tzv. pákové batérie. Moderné pákové batérie umožňujú presné nastavenie požadovanej teploty vody a pohotové uzatváranie prietoku aj na krátku dobu. Pri otváraní a nastavovaní nemusí odtiecť určité množstvo TÚV bez úžitku. Pri holení tiež nie je nutné, aby teplá voda z kohútika tiekla bez prestávky. Holiaci strojček stačí oplachovať malým množstvom vody. Pri umývaní zubov nie je nutné, aby teplá voda z kohútika tiekla bez prestávky. Pri sprchovaní sa spotrebuje iba 20 % teplej vody ako pri kúpaní vo vani a zároveň je to hygienickejšie. Namontovaním úspornej sprchovej hlavice so stop ventilom je možné usporiť až 30 % teplej vody pri každom sprchovaní.